Matovičovi zaveste somársky chvost na krk. Zelenskému ho strčte za opasok

Igorko sem, Matovičko tam, podstata vám však neuchádza: keď sa k moci dostávajú šašovia častejšie, ako býva v Európe dobrým zvykom, nestačí hovoriť len o komickej dobe hercov, či nezriedkavejšie poplatných šašov, ako to občas pozorujem na verejnosti, keď čítam na sieťach statusy ľudí s pozornejším okom. Treba sa však hlavne pýtať, komu a prečo slúžia. Ono totiž, v histórii politiky nikdy neexistoval šašo, ktorý nemal svojho kráľa. To, čomu sa venujete menej je, že byť šašom v politike nie je „med lízať,“ ich život visí často na vlásku a ich konce môžu byť tragické.

Stojím na autorskom námestí pravdy a je mi v tomto aktuálnom ľudskom svete politických šašov smutno, ale do smiechu zároveň - predsa len, je to svet šašov. Hlavne, keď sa pozerám na vyčíňanie takého Matoviča, či na Ukrajine Zelenského, toho času prezidenta (ten aktuálny rad európskych šašov v politike, ktorí sa dočkali spoločenského uznania za výdatnej podpory svojich mocných panovníkov je vcelku dlhý). Na druhej strane, darmo by ste hľadali niečo nedemokratické, čo Matovičovi môžete zazlievať, teda presnejšie - neoliberálno nedemokratické. Neoliberálna demokracia súčasného typu, nie je totiž vôbec, aleže vôbec demokracia v pravom slova zmysle a nedemokratickosť jej preto nemožno zazlievať. Je to iba civilizačná choroba dnešnej povrchnej spoločnosti. Neotalita. Neoboľševizmus - syndrómy potopených očí dnešných politických šašov, žonglujúcich s ľudskými osudmi svojich voličov. Jedna vec, je však popri tom horore so šašom v hlavnej úlohe nepopierateľný fakt: Matovič je nesmierne šikovný šašo a žonglovať, aj s náladami spoločnosti dokáže nesmierne zručne – to sa mu musí uznať.

Politické šaškovanie nie je povolanie, ale spôsob života a bytia. V Anglicku, Nemecku, Holandsku, Taliansku a v niektorých obdobiach, aj v oblastiach Francúzska, bol budúci kráľov dvorný šašo vyberaný spomedzi sirôt, prípadne bol potomkom iného šaša. Buď mal niekto šťastie, že si ho spomedzi opustených detí či mladíkov vybrali ako adepta, alebo mohlo ísť aj o dedičstvo, napr. z otca na syna a p.. Otázkou je, či vzhľadom na náročnosť tejto práce bolo o čo stáť.

Vyberať nového šaša pritom mohol len ten, kto bol sám minimálne dva roky členom cechu, pričom cechu samotnému platil dve osminy daní. Adept na nového šaša bol u svojho učiteľa tak dlho, kým mu sám nepovolil žiadať o členstvo v cechu, rozhodoval teda o jeho bytí a nebytí. Až keď dotyčný uspel vo všetkých skúškach, mohol sa stať všeobecným šašom. Koho do politického sveta šašov prepustil na Ukrajine Zelenského vieme – bol to nemenovaný ukrajinský kráľ Kolomojskij. Naproti tomu Matovič sa v úlohe dvorného politického šaša ocitol tak trochu neplánovane a bez výberu svojho budúceho kráľa - hlavnými šašami sa mali stať iní. A to je problém. Minimálne z toho dôvodu, že sa presne nevie, komu bude slúžiť najviac.

Na kráľovských dvoroch bolo v minulosti zvykom, že šašom pred nástupom do funkcie drvili penisy, aby neohrozovali počestnosť paničiek, teda šľachtičných. Inými slovami: zámerne z nich robili impotentov, aby sa za žiadnych okolností nemohlo stať, že budú mať na kráľovskom dvore pomer so ženami, s ktorými obvykle súložil kráľ, či šľachta. Adeptom na zabávanie sa pri predstavení kráľovi dávalo do topánok rozbité sklo, prípadne sa topánky šašovi podbili klincami, aby bola zabezpečená „zábavná“ chôdza. Museli tiež chodiť so somárskym chvostom na krku, chrbte či na opasku. Najhoršie na tom však bolo, že ľuďom sa to páčilo, a tak kráľ neraz povedal: „bolo to super, to tvoje sklo v topánkach si musíme niekedy zopakovať“. Budúci šašo mohol odpovedať iba bonmotom: „rado sa stalo“.

Somársky chvost musel šašo nosiť, aby bol odlíšený od ostatných. Bolo to v jeho bytostnom záujme, lebo ak urobil nejakú nemiestnejšiu „šaškárnu“, neinformovaný človek - urazený terč jeho vtipu by ho mohol napadnúť a prípadne, aj zabiť. Dav bol vtedy schopný zabiť každého, kto sa mu znepáčil, a takto sa hneď vedelo, že dotyčný je chránený kráľom a môže si isté veci dovoliť.

Somárske chvosty dostávali šašovia od svojich kráľov a chránili šašov pred zúrivou verejnosťou. A to mi zase príde nesmierne transparentné, lebo, keď bude nosiť Matovič na krku somársky chvost s červenými hviezdami, tak budeme vedieť, že mu ho poslali z Washingtonu. Ak so žltými tak z Bruselu a ak bude na chvoste iba jedna modrá, šesťcípa hviezda, tak pochopíme, že mu ho poslali z Tel Avivu. Nakoniec, prečo nie?  Módne doplnky prešli od doby kráľov výraznými zmenami a nejaká tá hviezda na somárskom chvoste, nemôže byť problém. A komu z vás by sa takýto svet moderných šašov nepáčil, nezúfajte! Dnešní moderní šašovia v pozíciách správcov európskych gubernií, môžu po vzore svojich predkov, ešte kadečo vyviesť a ukázať tak svojim mecenášom, ako sa my poddaní máme zle, a že treba ku guberniám Slovensko, či Ukrajina zmeniť prístup. A inokedy zase môže šikovný šašo v politike niečo vyviesť len preto, že mu za to odporcovia jeho mecenáša zaplatili. Nech je to však akokoľvek, jedna vec je istá – politickej srandy a komického tanca súperiacich, politických šašov si pri tom užijeme do popuku. A to je podstata, pretože smiech lieči a časom určite vylieči z politického zákalu aj Slovákov, či Ukrajincov.

P:S. V blogu boli použité, aj zaručené informácie z Denníka N.